OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
WINTER SOLSTICE je mladá kapela z Virgínie v Spojených štátoch, do ktorých momentálne vkladá nádeje firma Metal Blade. Pred mesiacom im vydali ich druhý album, s ktorým sa títo metalcoroví mládenci čoskoro vydajú na turné. Na otázky odpovedal bubeník Duke Cuneo.
Zdravím WINTER SOLSTICE. Ako to dnes vyzerá v Lynchburgu?
Virginia je skvelé miesto. Začína byť vidno, že prichádza jar, no doma sme len na pár dní. Koncertujeme už od začiatku roku 2005 a onedlho sa opäť vydáme na turné.
V týchto dňoch vychádza u Metal Blade vaše ambiciózne dielo „The Fall Of Rome“. Napriek tomu, že vaša hudba znie pekne nasrato, asi ste teraz skôr šťastní a spokojní, nemám pravdu?
Na vydanie „The Fall of Rome“ tento týždeň (8. marca, pozn. v-dur) sa veľmi tešíme. Je to pre nás sen, ktorý sa splnil.
Akí starí sú členovia WINTER SOLSTICE? Na promo fotkách vyzeráte dosť mlado. Aké sú vaše doterajšie hudobné skúsenosti?
Teší ma, že sa ti zdáme mladí (smiech). Ja, Duke, mám 24, JT tiež, Nate je o dva roky mladší, no a najmladší členovia sú Caleb a Peter, ktorí majú 21. V kapele hráme niekoľko rokov a doterajšie turné je prosto skvelé.
Považujete sa skôr za metalovú, či hardcore kapelu?
Myslím, že naša hudba je skôr metal. Zároveň sme však vyrástli skôr na tom hardcore. Takže v našich osobnostiach a hudbe sú rôzne elementy z oboch.
V Európe (no, aspoň v Českej republike a na Slovensku určite) je prepojenie medzi týmito dvoma scénami skôr symbolické, fanúšikovia sa orientujú buď na čisto metalových, či HC interpretov, ako ste na tom v Štátoch?
Spojené štáty majú skvelú hardcore scénu, no rovnako dobrá je aj tá extrémne metalová. Myslím, že obe sa v minulých rokoch dosť značne preplietli.
Tvoje vyhlásenie o názve albumu „The Fall Of Rome“ dosť vypovedá o tvojich názoroch na svet a spoločnosť. Je mi ľúto, že som sa nedostal k vašim textom a nemohol sa spýtať čosi konkrétne práve o nich, no jednak, považujete sa za politickú hudobnú skupinu?
Rozhodne nie. Všetci máme silné názory na všetko, čo sa vo svete a okolo nás deje, no politiku nevidíme ako nejakú silnú súčasť kapely WINTER SOLSTICE.
Je dôležité pre súčasnú mladú americkú, hardcorom ovplyvnenú kapelu vyjadrovať svoje názory na dnešné politické témy vo svete, či vašej domovine?
Myslím, že každý by sa mal postaviť za to, čomu verí. Naše presvedčenia sú hlboko zakorenené a sme tým, čím sme. Nevnucujeme tie veci ľuďom, no ak sa ma na niečo z toho spýtaš, dám ti priamu odpoveď. Vôbec mi nevadí o týchto veciach diskutovať.
Na sleeby.com sa o vás tiež píše, že vašim poslaním je „šíriť odkaz lásky a pokoja v Ježišovi, pomocou hardcore metalu.“ Bez urážky, nemáš pocit, že v americkej kultúre je už aj tak toho Ježiša až príliš? „Veríme v Boha“ máte napísané na bankovkách, na súdoch sa prisahá na Bibliu atď. V Európe sa Štáty považujú za silne náboženskú (kresťanskú) krajinu.
To, čo si čítal, je už trochu stará záležitosť. Odvtedy sme trochu vyrástli a rozhodne nechceme svoju vieru komukoľvek vnucovať. Chceme, aby sa naša hudba páčila ľuďom bez ohľadu na to, čomu veria oni. Sme kresťania. Tomu veríme a tak žijeme naše životy. Čo sa týka americkej kultúry, nemyslím si, že by toho Ježiša bolo priveľa. Väčšina, ak nie všetky náboženské odkazy našej vlády sú iba symbolické. Naša vláda, ako väčšina európskych, je úplne sekulárna. Istý rozpor tu však je. V Amerike sme uprostred čohosi, čo by sa dalo nazvať kultúrna vojna. Je tu súboj o to, kto bude ovládať našu krajinu medzi tými, ktorí vyznávajú tradičné hodnoty a tými s viac sekulárnymi, či postmodernými názormi na morálku. V Európe sa tento boj skončil. Definitívne zvíťazili sekularisti (to si nemyslím, skôr ide o ich viditeľnú prevahu, pozn. v-dur). Veľa sociológov sa na Európu pozerá ako na post-kresťanskú spoločnosť. V Amerike sme rozdelení. Radi by sme ľudí zjednotili aspoň našou hudbou.
Niečo vo vašej hudbe a najmä Mattových vokáloch mi pripomína švédsku legendu AT THE GATES. Chodíte si pre hudobnú inšpiráciu ďaleko do minulosti, alebo sa cítite byť viac prepojení s kapelami okolo vás, vlastnou generáciou? Aké kapely vlastne počúvate?
AT THE GATES sú pravdepodobne našimi najväčšími vzormi. Ďalšie kapely, z ktorých čerpáme sú napríklad SOILWORK, IN FLAMES, THE HAUNTED a MESHUGGAH. Takisto sa však identifikujeme s metalovými kapelami okolo nás ako BLACK DAHLIA MURDER, AS I LAY DYING, UNEARTH, LAMB OF GOD a inými.
Skvelé, že spomínaš tých AS I LAY DYING. Ich vokalista Tim Lambesis hosťoval na vašom albume v skladbe „To The Nines“. Ste priatelia, či to bol len nápad vášho labelu?
S Timom a Jordanom z AILD sme priatelia už roky. Máme spoločný label a chceli sme, aby sa Tim stal súčasťou toho, čo sme chceli vytvoriť. Timovi sa ten nápad páčil a Metal Blade nás v tom iba podporili.
WINTER SOLSTICE sú navyše súčasťou rovnakej scény ako AS I LAY DYING. V čom si myslíte, že ste rozdielni od všetkých ostatných kapiel, ktoré znejú rovnako ako vy? Ste medzi nimi vlastne nováčikovia. Ako by si opísal vašu unikátnosť?
Myslím, že dnes existuje množstvo skvelých „metalcore“ kapiel. Ľudia príliš rýchlo usudzujú, že všetky znejú rovnako. Myslím, že napriek tomu sme iní, než ostatní. Naše podanie metalu je rýchlejšie, než väčšiny ostatných kapiel, počuť z nás dosť thrashu a viac sa sústreďujeme na štruktúru skladieb. Metal tvoríme štruktúrou pop skladieb, využívame lámanie motívov, ktoré však nenaruší ich tempo. Proste nech to buší a nech je to neúprosné.
Popri vašej fascinácii Rímom a niektorými európskymi vplyvmi vo vašej hudbe je v skladbách na vašom albume čosi veľmi americké. Striktné frázovanie, dôraz na rytmus na úkor melódií, sekané riffy. Nevravím, že ľudia u nás takéto nemajú radi, no aj tak, myslíte si že pre poslucháčov v Európe budete dostatočne atraktívni? Máte v pláne nejaké koncerty na starom kontinente?
Dúfam, že sa Európanom náš album zapáči. Rozhodne z neho cítiť vplyv európskeho melodického metalu. Prídeme ku vám koncom roku 2005, či začiatkom 2006 a naozaj sa na fanúšikov u vás tešíme.
Veľká vďaka za tvoj čas a želám ti do budúcna to najlepšie a úspech pre „The Fall Of Rome“... Je niečo, čo by si rád dodal pre ľúdí v ČR a na Slovensku?
Ďakujem ti za rozhovor a takisto všetkým fanúšikom za čítanie a podporu vášho webzinu. Dúfame, že si vypočujete „The Fall Of Rome“ a náš metal sa vám bude páčiť.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.